Kúpele 1-2/2021Za Ing. Petrom Krahulcom

V našom ,,kúpeľníckom“ úvodníku sa vraciame k veľmi smutnej udalosti, ktorá tento rok postihla slovenské kúpeľníctvo. Dňa 15. januára zomrel v Bratislave jeden z najvýznamnejších zakladateľov slovenského kúpeľníctva Ing. Peter Krahulec. Bol vysoko erudovaným odborníkom v problematike ochrany a rozvoja liečebných kúpeľov a liečivých zdrojov, ich legislatívneho zabezpečenia, akého Slovensko možno na dlhé roky nebude mať. Ak ešte niekedy mať bude.

Bol to on, ktorý napísal dve najvýznamnejšie publikácie v tejto oblasti, v ktorých, okrem všeobecných statí o vzniku, význame, liečebnom využití, zachytávaní a ochrane minerálnych a termálnych vôd, urobil aj podrobnú analýzu prírodných zdrojov liečivých vôd a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd. V druhom svojom zväzku sa potom zaoberal  charakteristikou a analýzou väčšiny ostatných minerálnych vôd na Slovensku a to podľa jednotlivých lokalít v abecednom poriadku. Vo svojich dvoch obšírnych publikáciách (veď druhý diel má 1035 strán)  tak upozornil na veľmi závažný fakt, že práve tieto mimokúpeľné, alebo plniarensky nevyužívané vody ešte neznamenajú, že sú nevyužiteľné, lebo vraj nemajú liečebné účinky. Práve naopak. Dokazoval, že väčšina z nich liečebné účinky má. To, že sa niektoré nevyužívali, bolo spôsobené len tým, že nemali dostatočnú výdatnosť, objem vytekajúcej vody. Bol preto veľkým zástancom toho, aby tie pramene, ktoré mali svoju zodpovedajúcu výdatnosť minerálnej vody, boli naplno využité nielen z hľadiska liečebného, ale aj z hľadiska rozvoja vidieka a turizmu. Žiaľ, dnes sa tieto minerálne vody, prevažne kyselky, využívajú len ako príjemný a chutný nápoj miestnych obyvateľov a náhodných návštevníkov, prípadne aj ako diétne vody pri rôznych žalúdočných zdravotných  ťažkostiach. V minulosti sa niektoré vrty aj pripravovali, že sa začnú budovať v ich okolí nové kúpele, nové kúpeľné domy, ako napríklad Bacúch, Moštenica, Nová Ľubovňa, Kráľová a pod., ale nakoniec sa z týchto plánov odstúpilo najmä z nedostatku financií.

Krenografická časť, čiže časť, ktorú Ing. Peter Krahulec venoval liečebným účinkom minerálnych prameňov, je taktiež nesmierne zaujímavá, keďže bolo preskúmaných až 2 300 prameňov, z nich za minerálne bolo určených až vyše 1 200. Čo len potvrdzuje, že Slovensko má skutočne obrovský potenciál stať sa v kúpeľníctve svetovou mocnosťou číslo jeden. V tejto časti, myslím, kreonologickej, Ing. Peter Krahulec taktiež podrobne popísal charakteristiky a analýzy mimokúpeľných minerálnych vôd, čím naširoko otvoril bránu možností rozvoja slovenského kúpeľníctva.  Ing. Peter Krahulec sa narodil 26. 5. 1930 v rodine evanjelického farára, vyštudoval zdravotné inžinierstvo na Slovenskej vysokej škole technickej (1955). Pracoval na Oblastnom inšpektoráte pre ochranu prírodných liečebných zdrojov a kúpeľov v Bratislave, bol vedúci inšpektorátu kúpeľov a žriediel na ministerstve zdravotníctva v Prahe (od 1960). Neskôr zastával túto funkciu na ministerstve zdravotníctva v Bratislave (1967 1994) až do svojho odchodu do dôchodku.

V rokoch 1977 a 1978, ako už bolo spomenuté, vydal s kolektívom monumentálne, doteraz najobsiahlejšie dvojzväzkové dielo o všetkých prírodných minerálnych zdrojoch na Slovensku Minerálne vody Slovenska: Balneografia a krenografia 1, 2 (autor a zostavovateľ Peter Krahulec, spoluautori: Augustín Rebro, Ján Uhliarik, Ján Zeman; Martin : Osveta, 1978, 451 s. + 1038 s.), ocenené osobitnou prémiou Slovenského literárneho fondu v kategórii vedeckej a odbornej literatúry, ako aj uznaním SITH.

Ako inšpektor kúpeľov prízvukoval potrebu kompletnej ochrany minerálnych vôd, zaslúžil sa o zásadné legislatívne úpravy, vzťahujúce sa na slovenské kúpele a ochranu našich prírodných liečivých zdrojov, významnou mierou pomáhal na svet novým kúpeľným domom v Dudinciach, Piešťanoch, Bojniciach, Trenčianskych Tepliciach, Bardejovských kúpeľoch, Turčianskych Tepliciach, Nosiciach a inde. Bol dlhoročným predsedom Balneologickej sekcie Slovenskej lekárskej spoločnosti a členom predsedníctva Medzinárodnej balneotechnickej spoločnosti so sídlom v Paríži. Bol nositeľom Zlatej medaily Slovenskej lekárskej spoločnosti, Ceny ministra zdravotníctva (2010), ktorú získal na návrh Asociácie slovenských kúpeľov a žriediel.

Slovenské kúpeľníctvo sa preto, alebo najmä preto, že sa o jeho vedecký rozvoj staral taký významný odborník, nebojím sa povedať, že velikán, akým Ing. Peter Krahulec vždy bol, začalo postupne veľmi úspešne rozvíjať. Žiaľ, ak sme očakávali, že sa raz stane akousi „vlajkovou loďou“ v rámci slovenského cestovného ruchu, tak práve po roku 1989 nastala istá stagnácia zapríčinená najmä divokou privatizáciou, keď dlhé roky práve kúpeľníctvo prešľapovalo z nohy na nohu. Bolo tou povestnou Popoluškou aj vďaka nepochopeniu všetkých doterajších vlád, ktoré mu venovali, z pohľadu jeho oživenia, len marginálnu pozornosť.  Žiť zo zašlej slávy sa nikdy, nikde a nikomu nevyplácalo, veď práve aj preto v tejto oblasti začalo Maďarsko dobiehať Slovensko nielen rozvojom kúpeľníctva, ale aj jeho veľmi inteligentným, sofistikovaným marketingom. Nepreháňame. Veď o súčasnej biede slovenského kúpeľníctva hovorí aj smutný stav, do akého sa dnes dostali napríklad naše svetoznáme piešťanské kúpele. Kedysi perla, klenot nášho kúpeľníctva, stojaci na najvyššej priečke, stráca svoj glanc, lesk, o sláve už radšej ani nehovoriac, lebo už naozaj ani nie je čím sa až tak chváliť... Verím, rovnako ako tomu veril Ing. Krahulec, že sa raz zo Slovenska predsa len vyvinie kúpeľná veľmoc. Žiaľ, zatiaľ je to len smutná bezmocnosť.

PhDr. Ivan Bielik, PhD. MPH
šéfredaktor


 

Loading...