Štátna kúpeľná komisia a Inšpektorát kúpeľov a žriediel – dve inštitúcie, ktoré zriadili na Ministerstve zdravotníctva SR s hlavným cieľom bdieť nad rozvojom slovenského kúpeľníctva... Na čele oboch inštitúcií stojí doc. Ing. Jarmila Božíková, PhD., s ktorou sme sa porozprávali o ich cieľoch a činnosti, ale aj o fungovaní a legislatívnom prostredí jednotlivých kúpeľných zariadení...
Inšpektorát kúpeľov a žriediel (IKŽ) a Štátna kúpeľná komisia (ŠKK) majú spoločné črty – patria do rezortu MZ SR, pôsobia v oblasti kúpeľníctva. Rozdiel bude zrejme tkvieť v poslaní a aktivitách. Aké hlavné ciele majú a čomu sa konkrétne venujú?
J. Božíková: Inšpektorát kúpeľov a žriediel (IKŽ) je podľa zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách (kúpeľný zákon) zriadený na Ministerstve zdravotníctva SR na zabezpečenie dozoru nad dodržiavaním povinností ustanovených v tomto zákone a opatrení, určených podľa neho. Tento zákon je vykonávaný podľa všeobecne právnych predpisov. Vyhláška č. 100/2006 Z.z. Vyhláškou sa ustanovujú požiadavky na prírodnú liečivú vodu a prírodnú minerálnu vodu, podrobnosti o balneologickom posudku, rozdelenie, rozsah sledovania a obsah analýz prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd a ich produktov a požiadavky pre zápis akreditovaného laboratória do zoznamu vedeného Štátnou kúpeľnou komisiou. Dbá o vlastnosti vody. Napríklad veľmi stále diskutované sú pohybové ústrojenstvá. Prečo ,,pohybovky“ v niektorých kúpeľoch sú a v niektorých nie. V prvom rade musí tridsať stupňová voda v prirodzenom stave vychádzať zo zeme. Aj keby nemala vysokú mineralizáciu. To sú napríklad Bojnice.. Jódovú vodu majú zase Kúpele Číž...To je legislatívny predpis, ktorý to stanovuje.
Ktoré „vody“ patria do kompetencie Inšpektorátu? Ako sa odlišujú?
J. Božíková: Na Slovensku je evidovaných cca 1 500 prírodných minerálnych zdrojov. V súčasnom období je vyhlásených 115 zdrojov, z ktorých IKŽ 105 monitoruje. Okrem toho máme informácie z monitoringu ďalších 51 zdrojov, ktoré nie sú vyhlásené. Prírodná liečivá voda sa od ostatných podzemných vôd odlišuje svojim pôvodom, obsahom rozpustených tuhých látok alebo obsahom rozpustených plynných látok (viac ako 1000mg/l), obsahom sulfánu a ďalších stopových prvkov. Vody sa rozdeľujú podľa viacerých kritérií, napr. podľa celkovej mineralizácie, prevládajúceho katiónu, teploty, osmotického tlaku a pod. Pri prírodných minerálnych vodách v spotrebiteľskom balení sú v popise uvedené všetky vlastnosti stanovené akreditovaným laboratóriom. Kupujúci sa veľmi často informujú o vlastnostiach vôd v súvislosti s osmotickým tlakom, pretože izotonické vody sa v črevách najrýchlejšie a najvýdatnejšie vstrebávajú, hypertonické viažu na seba v tenkom čreve tekutinu, čím zvyšujú peristaltiku čriev (vhodné pri zápche) a hypotonické sa v čreve resorbujú a zároveň zahusťujú, čo spôsobuje zvýšenú diurézu, teda vylučovanie moču (vhodné pri obličkových a močových chorobách).
Spolupracujete s príslušnými orgánmi Európskej únie?
J. Božíková: Slovensko má vyčlenené minerálky, ktoré sú deklarované v rámci Európskej únie ako prírodné minerálne vody. Zahlasujeme aj uznané laboratóriá. EU robí aj audity. Vyberú si lokalitu, naposledy Santovku. Nahlásia, že tam prídu, my im musíme pripraviť podklady a zvlášť dávajú dôraz na uznanie. Teda na základe akých kvalitatívnych, kvantitatívnych vlastností bola voda uznaná. Veľmi sú prísni, my však máme všetky minerálne vody ,,prebrané“, zadefinované v zákone. V súčasnosti pripravujú veľký generálny audit. Nevieme, ktorú lokalitu si u nás vyberú.
Sú naše minerálky porovnateľné s inými európskymi?
J. Božíková: Myslím, že máme kvalitnejšie minerálky ako viaceré známe zahraničné vody. Je tu však expanzia obchodných reťazcov a hotelov, ktoré väčšinou patria zahraničným spoločnostiach. Preto sa aj na stoloch v hotelových reštauráciách objavujú zahraničné a nie naše minerálky. Napríklad kvalitná kláštorná - aj malom balení. Napokon aj čistú vodu máme jednu z najkvalitnejších v Európe.
Za akým účelom sa na vás obracajú mestá a obce?
J. Božíková: Najväčšiu časť problémov riešených v rámci ŠKK bolo vydávanie rôznych povolení pre kúpeľné organizácie, hlavne povolenia na využívanie zdrojov prírodných liečivých a prírodných minerálnych vôd a na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a prírodných klimatických kúpeľov. Tieto tzv. licencie sú základom pre podpisovanie zmlúv s jednotlivými poisťovňami na prideľovanie kúpeľnej liečby. Zoznam všetkých kúpeľných zariadení, ktorým bola udelená licencia s presným stanovením indikácií vhodných na liečenie v danom zariadení je uvedený v tabuľke a podrobnejšie sa nachádza na webovej stránke IKŽ, resp. webovej stránke Ministerstva zdravotníctva SR (www.health.gov.sk). Sú to tiež otázky týkajúce sa hlavne využívania prírodných liečivých zdrojov, ich ochranným pásiem a rôznych stavebných aktivít v daných lokalitách.
Ako je to s wellness, ktoré sa čoraz viac dostáva aj do kúpeľných miest?
J. Božíková: Wellness sú len doplnkové služby. Základná je kúpeľná starostlivosť. Ale v rámci voľného času , keď prídu ďalší návštevníci, rodinní príslušníci, trebárs na víkendový pobyt, tak im ponúknu základné wellnesské procedúry, ktoré sú na báze vody, fitness alebo cvičenia. Nie sme proti tomu. Nemožno však dávať welness a kúpele jednu úroveň. Kúpele sú na základe jedinečnosti, zdravotnej starostlivosti. Každý kto príde do kúpeľov musí sa pozhovára s lekárom, ktorý stanoví, čo je pre pacienta najvhodnejšie.
Aký je váš názor na vznik nových kúpeľných zariadení?
J. Božíková: Vznik nových kúpeľných zariadení je viazaný na výskyt prírodného liečivého zdroja alebo vhodné klimatické podmienky. Pokiaľ sa preukážu liečivé účinky zdroja a sú splnené všetky legislatívne podmienky, uvedené v kúpeľnom zákone, IKŽ a tiež ŠKK nemá námietky na vznik nových kúpeľov. Jedinečnosť každého kúpeľného zariadenia na Slovensku je stanovená unikátnym zložením liečivej vody, ktorá sa tam nachádza. Naopak, wellness zariadenia nie sú viazané na výskyt liečivej vody, teda je možné ich vybudovať na ktoromkoľvek mieste. Pre kúpeľné zariadenie vybudovanie wellness centier tvorí doplnkovú aktivitu pre kúpeľných hostí.
Musia kúpeľné zariadenia žiadať povolenie na vykonávanie každej procedúry zvlášť? Ako je eliminované riziko neprofesionálneho poskytnutia procedúr?
J. Božíková: Zákon č. 538/2005 Z. z. zaviedol rozdelenie zdravotníckych zariadení poskytujúcich kúpeľnú starostlivosť na „prírodné liečebné kúpele“ (PLK) a na „kúpeľné liečebne“ (KL). Zákon ustanovil nový systém povoľovania prevádzkovania týchto zdravotníckych zariadení. Zároveň sa podarilo po prvýkrát podmieniť toto prevádzkovanie povinným „minimálnym materiálno-technickým a personálnym vybavením prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební“,ustanoveným vo vykonávacom všeobecne záväznom právnom predpise.Ak k 1.1.2006 prevádzkovatelia prírodných liečebných kúpeľov nezískali povolenie na ich prevádzkovanie podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, boli podľa zákona č. 538/2005 Z. z. povinní získať povolenie na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov podľa tohto zákona. V opačnom prípade im hrozil zánik oprávnenia prevádzkovať prírodné liečebné kúpele. V povolení, ktoré vydal IKŽ na základe žiadosti kúpeľného zariadenia a odsúhlasenia v ŠKK, sú presne zadefinované indikácie, ktoré je možné liečiť na základe výskytu a vlastností prírodnej liečivej vody a klimatických podmienok vhodných na liečenie. Žiadateľ taktiež deklaruje profesie personálu platnými licenciami na vykonávanie odbornej činnosti podľa Vyhlášky MZ SR č. 101/2006 Z. z.
Jozef Martiš
| < Dozadu | Dopredu > |
|---|
