K účinným prírodným prostriedkom okrem liečivého prírodného zdroja minerálnej vody alebo bahna, ktoré sa využívajú v kúpeľníctve patrí aj liečba pomocou uzdravujúcej klímy, pre ktorú má Slovensko dobré podmienky. Do problematiky klimatoterapie nás zasvätí špecialista a dlhoročný lekár v tatranských klimatických kúpeľoch prof. MUDr. Dušan Salát, CSc., ktorý je v súčasnosti prednostom Kliniky pneumológie a ftizeológie vo Fakultnej nemocnici v Trnave; klinika je výučbovou základňou Fakulty ošetrovateľstva a sociálnej práce na Trnavskej univerzite.

Líši sa podľa kritérií rôznych autorov. V anglofónnej literatúre sa o vysokej výške (high altitude) hovorí v rozmedzí 3000 až 5800 m n. m., nad 5800 m n. m. je extrémna výška (extreme altitude). Prof. MUDr. Juraj Kolesár, Csc., dlhoročný riaditeľ Výskumného ústavu humánnej klimatológie, uvádza vertikálne členenie výšok takto:
1. Nížinná nadmorská výška: 0 - 400 m n. m.
2. Podhorská nadmorská výška: 400 -  800 m n. m.
3. Horská nadmorská výška: 800 - 1200 m n. m.
4. Vysokohorská nadmorská výška: 1200 -  2500 m n. m.
5. Veľhorská nadmorská výška: 2500 m n. m. a vyššie
Pojem vysokohorská nadmorská výška sa v podstate zhoduje s anglickými termínmi „medium altitude“ alebo „mild altitude“, nemeckým „mittlere Höhe“ a francúzskym „moyenne altitude“. V texte sa používa spojenie „stredná výška“.

Využívajú sa priaznivé účinky horskej, prímorskej či jaskynnej klímy v nemedikamentóznej liečbe bronchiálnej astmy a ostatných alergických ochorení dýchacieho systému. Vhodné sú lokality s nadmorskou výškou od 600 do 2500 m n. m. Viaceré fyzikálne faktory, ktoré pôsobia na ľudský organizmus, sa menia vplyvom nadmorskej výšky. S nadmorskou výškou dochádza k poklesu voľných častíc (včítane roztočov a peľu) a k vzostupu ionizácie vzduchu. Nadmorská výška má preto vplyv na činnosť nervového systému, kardiovaskulárneho systému, hormonálneho systému a látkovej výmeny. Aklimatizácia na nadmorskú výšku prebieha etapovite a trvá 2 – 3 týždne. Prvá etapa trvá niekoľko hodín a prejavuje sa vagotóniou s bradykardiou, zvýšením tonusu artérií, prehĺbením dýchania a vývojom respiračnej alkalózy.

Talasoterapia (liečba a otužovanie morskou klímou a morskými kúpeľmi) patrí k veľmi starým spôsobom liečby.

Speleoterapia využíva priaznivý vplyv prostredia jaskýň a štôlní na zdravie ľudí s ochorením dýchacích ciest. Pobyty v jaskyniach pre liečebné účely sa začali využívať až po druhej svetovej vojne. V Európe sa o to zaslúžil nemecký lekár K. H. Spannagel, ktorý založil speleoterapeutickú komisiu, združujúcu pracovné tímy v Nemecku, Rakúsku, Taliansku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku, bývalom Sovietskom zväze, Slovinsku a u nás.