Hydrokinezioterapia je pohybová liečba vo vode. Je známe, že pohybom vo vode sa dá zlepšiť psychický i fyzický stav človeka. Aj to, že cieleným pohybom dokážu skúsení terapeuti pomôcť chorým ľuďom v každom veku zmierniť bolesti a dôsledky ochorenia, zlepšiť kondíciu. Na rozdiel od vyspelého sveta však nevyužívame túto overenú skúsenosť dostatočne. Našťastie, oázami preventívneho i liečebného pohybu vo vode sú naše kúpele, ktoré obvykle majú rehabilitačné bazény. Dlhoročného priekopníka hydrokinezioterapie prof. MUDr. Juraja Čelka, CSc., ktorý sa venuje liečbe chrbtice a pohybového ústrojenstva, sme požiadali, aby našim čitateľom predstavil možnosti tejto prirodzenej a veľmi účinnej terapie.

Hydrokinezioterapia ako metóda i názov má americký pôvod. Charles L. Lowman z Los Angeles počas návštevy Chicaga v roku 1924 videl v Spauldingovej škole pre choré deti cvičiť niekoľko z nich v drevenej nádrži. Po návrate do Kalifornie premenil rybník na dva liečebné bazény a popísal ich využitie v liečbe paralýzy. Hlavnou indikáciou cvičenia vo vode v uvedenom období bola svalová slabosť takého stupňa, že pohyb na suchu bol obtiažny, pritom však bol u chorých reálny predpoklad, že vôľovým pohybom je možné zvýšiť svalovú silu. Najčastejšie sa takýto stav vyskytoval u detskej obrny.

Z histórie liečby vo vode u nás

Vztlak vody príjemne nadľahčuje, záťaž na kolenné kĺby u stojaceho človeka s hmotnosťou 80 kg ponorenom po krk je len sedem kilogramov. Pohyb, ktorý je na suchu bolestivý alebo namáhavý, sa dá vo vode vykonať bezbolestne a nenásilne, navyše človek sa vo vode nemusí obávať pádu. Z uvedených dôvodov je voda ideálnym médiom pre reedukáciu chôdze. V tejto oblasti majú kúpele bohatú tradíciu, pretože využívali pohybovúliečbu vo vode v čase, keď ešte nikto netušil, že to raz niekto v Amerike objaví.

Roku 1580 bola v Olomouci vytlačená „Kniha o Vodách Hojitelných neb Teplicech Moravských“, ktorej autorom bol hlavný lekár Moravského markgrófstva a balneológ svetovej povesti Tomáš Jordan z Klausenburgu. V knihe, okrem iného, podrobne opisuje pohybovú liečbu v termálnom bazéne v Trenčianskych Tepliciach, kde „zkontraktělí, pokud v Vodě jsou zdá se jim, že výborně rameny hýbati, a majíc z počátku pomoc od jiných, také choditi mohú, tak jako by se znovu kráčeti a prsty držeti učili: tím spuosobem pomalu klobům prvotní hejbání v zvyk uhodí“.

Nebráňme sa, sme homo aquaticus!

Nedá sa však povedať, že pohybovú liečbu vo vode objavili v našich kúpeľoch, pretože cvičenie vo vode pri paralýze odporúčal už Aurelianus.

Tekuté prostredie je ochranným médiom pre človeka už v embryonálnom období. Jeho fyzikálne účinky ovplyvňujú takmer všetky systémy organizmu, liečebné sú nesporné (i keď doteraz málo prebádané), rovnako sú priaznivé aj psychické účinky. Po pohybovej aktivite vo vode sa dostavujú krátkodobé psychické účinky, ku ktorým patrí zníženie tenzie, depresie, hnevu a pocit zvýšenia sily. Pre fyziologicky blízky vzťah človeka k vode použil francúzsky lekár Michel Odent výstižný názov homo aquaticus.

Spontánna aktivita vo vode je príjemná i pacientom, ktorí majú k cvičeniu na suchu negatívny postoj. Vodné prostredie je milosrdnejšie k ľuďom s deformáciami, amputáciou, svalovým oslabením, obezitou a pod. V žiadnom inom prostredí nemôže byť človek s vážnym postihnutím pohybového ústrojenstva úplne nezávislý, bez akýchkoľvek pomôcok. Pohyb vo vode vytvára ilúziu pocitu sily a slobody, pacienti sa nemusia obávať pádu alebo zranenia. Liečebná rehabilitácia vo vode je zábavnejšia, čo zvyšuje motiváciu.

Možnosti kúpeľov pri využívaní hydrokinezioterapie

Odporom vody sa posilňujú jednotlivé svalové skupiny, pričom sa harmonicky rozvíja funkcia statická i dynamická. Pri cvičení vo vode nedochádza ku krajným polohám kĺbových plôch následkom švihového pohybu, pretože odpor vody narastá s rýchlosťou pohybu. Preto i aerobic vo vode je bezpečný, u ľudí s nedostatočným svalovým korzetom nie je riziko vzniku kĺbových blokád. Vo vode sa ľahšie dosiahne svalové uvoľnenie, čo zlepšuje schopnosť opakovať maximálne svalové napätie.

Na druhej strane je vo vode väčšie riziko nesprávne vykonaného pohybu, ako pri cvičení na suchu. Nácviku jednotlivých prvkov pohybu sa preto venuje zvýšená pozornosť, dôraz sa kladie na správnu východiskovú polohu a fixáciu. Vždy sa má zabezpečiť, aby necvičiaca časť tela bola stabilizovaná. Na fixáciu sa používajú rôzne pomôcky, alebo ju zabezpečuje fyzioterapeut. V našich podmienkach sa pohybová liečba vo vode rozvíjala najmä v kúpeľoch, v Trenčianskych Tepliciach vzniklo školiace centrum Slovenskej zdravotníckej univerzity pre výučbu lekárov a fyzioterapeutov.

V jednotlivých kúpeľných zariadeniach sa využívajú metódy a techniky v súlade s ich indikačným zameraním. Príčinou zaostávania našich nemocníc je nedostatok bazénov vhodných pre cvičenie, tento stav sa v poslednom období mierne zlepšil.

Najčastejšie sa cvičenie vo vode aplikuje pri chorobách pohybového ústrojenstva, stavov po úrazoch, ortopedických operáciách a neurologických ochoreniach.

Pohyb vo vode lieči choré deti

Široké využitie poskytuje cvičenie vo vode aj deťom. I keď metodiky používané pri pohybovej aktivite vo vode u detí sú rovnaké ako u dospelých, detský vek vyžaduje nielen ich modifikáciu, ale aj špecifický prístup fyzioterapeuta. Veľmi dobré výsledky sú u detí s detskou mozgovou obrnou, ktoré začínajú cvičiť spolu s rodičmi. Ďalšou závažnou chorobou detí je obštrukčná choroba pľúc a astma, ktorá negatívne ovplyvňuje nielen kondíciu, ale i sebadôveru. Hydrostatický tlak pôsobiaci na hrudník posilňuje nádychové svalstvo a uľahčuje výdych. Dýchacie cviky v bazéne sa môžu vykonávať i formou rôznych hier, napríklad vytváraním bubliniek, fúkaním do pingpongovej loptičky a pod...