„Čo sa nevylieči ohňom, vylieči nôž, čo nevylieči nôž, vyliečia vody, a čo sa nedá vyliečiť vodami, treba pokladať za nevyliečiteľné“. Tak hovorili antickí Rimania o užitočnosti pobytu v thermách, kúpeľných zariadeniach. „Thermae“ sa rozšírili po celej Rímskej ríši a spájali sa so športovými hrami, zábavou a lukulskými hodmi
Z atrakcie sklený zázrak
Prvá zmienka o prírodných horúcich prameňoch v Bathe v juhozápadnom Anglicku pochádza z roku 800 pred n. l., kedy vodu z nich pili a v nej sa aj umývali už starí Kelti. Do prameňov hádzali mince ako dary bohyni Sulis, ktorej tu postavili svätyňu. Archeologické nálezy dokazujú, že krátko po invázii do Británie v roku 43 n. l. práve tu Rimania postavili kúpele, nazvali ich Aquae Sulis a nadviazali tak na tradíciu bohyne, ktorú si stotožnili s rímskou bohyňou Minervou. Nad jedným z troch tunajších horúcich prameňov vybudovali chrám, kde sa schádzala elita, uzatvárali obchody a viedli sa filozofické debaty. Boli a dodnes sú to jediné termálne kúpele v Británii, pričom sa doposiaľ nezistilo, odkiaľ pramene vyvierajú, napriek modernej geologickej štúdii. Kúpele Bath sa architektonicky vymykajú všetkým konvenciám. Súčasný grandiózny projekt zo skla spája priehľadnými stenami kúpele dávnej minulosti s 3. tisícročím. Po 23 rokov trvajúcej rekonštrukcii návštevníci prišli v roku 2003 do jedných z najmodernejších kúpeľov sveta, ktorých historická časť je na zozname pamiatok Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. A to ešte v roku 1978 boli kúpele v dezolátnom stave a slúžili len ako turistická atrakcia!
| < Dozadu | Dopredu > |
|---|
